Maličký kvietok v kráse zelenej,
bojí sa v tej noci prebdenej.
Tak len si poplač, hneď sa Ti uľaví,
uvidíš slnko, záblesk jagavý.
Trochu sa pousmej- púčik voňavý,
pochopíš bolesť, ten cit tak bodavý.
Nič nie je také, ako sa Ti teraz zdá,
chvíľu sa zamysli- počúvaj ako tá pieseň hrá.
Rúčku Ti podávam- pomôcť Ti chcem,
neboj sa, svet zlý je- ja viem.
Príde však deň, keď pôjdem i ja.
Tvoj osud? Čia je to vina?
Ži!
Svojou krásou žiar,
pominie zima i príde jar.
I zlé sa vytratí a pocítiš teplo,
to, po čom túžiš, zíde sa v jedno.
Úsmevom zavoniaš, láskou prekvitneš,
s tými čo ľúbiš iste raz vzlietneš.
Teraz tu mňa máš, pri Tebe stojím,
spolu to zvládneme,
hoc i ja sa bojím.
Nebuďme ako sviece, čo bez knôtu horia,
Nebuďme ako tí, čo do sĺz sa vnoria.
Nikdy sa nepýtaj- prečo ja a nie ty?
Tvoje vnútro nech ťa neprinúti,
byť tým, kým nechceš,
nezabudni, ty vzlietneš.